Len keď práca napĺňa a motivuje k napredovaniu sa dokáže dotknúť aj toho druhého…
… od detstva som mala v záľube sledovať detaily či už na ľuďoch alebo na situáciách. Fascinovalo ma sledovať príčiny a dôsledky a pohrávať sa myšlienkami čo by bolo keby alebo prečo jeden koná tak a iný tomu správaniu nerozumie alebo prečo sa niekto viac smeje, prečo niekto má rád dotyk a iný nie a pod. Keď sa ako dieťa pohrávate s týmito myšlienkami, zapisujete si ich a následne si robíte výskumy, keď sa ocitnete na prahu rozhodnutia čo idete študovať, voľba je jasná.
Humánne vedy.
… a tak sa začala moja cesta prepájania teórie, ktorú popisujú odborníci s porovnávaním mojim detských výskumov a zistila som, že ma fascinuje ako pracuje ľudský mozog, za čo všetko je tento ľahký predmet v našej hlave zodpovedný, fascinuje ma ako niečo čo ani len netušíme, že sme prežili, počuli, či videli, môže zmeniť naše myslenie a konanie, fascinuje ma ako vytvorenie bezpečného priestoru na úprimný a otvorený rozhovor môže zachrániť ľudský život, fascinuje ma tiež ako cielená hra s dieťaťom môže liečiť jeho krehkú dušičku a veľa iného, lebo život je skrátka fascinujúci.